S’-ma Čchien

Alex Rover | 2 júla, 2023

Zhrnutie

Sima Qian (asi 145 – asi 86 pred n. l.) bol čínsky historik z obdobia ranej dynastie Han (206 pred n. l. – 220 n. l.). Je považovaný za otca čínskej historiografie pre svoje Záznamy veľkého historika, všeobecné dejiny Číny pokrývajúce viac ako dvetisíc rokov počnúc vzostupom legendárneho Žltého cisára a formovaním prvého čínskeho štátneho zriadenia až po vládnuceho panovníka Sima Qiana, cisára Wu z dynastie Han. Ako prvé univerzálne dejiny sveta, ako ich poznali starí Číňania, slúžili Záznamy Veľkého historika ako vzor pre oficiálne písanie dejín pre nasledujúce čínske dynastie a čínsku kultúrnu sféru (Kórea, Vietnam, Japonsko) až do 20. storočia.

Sima Čchienov otec Sima Tan sa prvýkrát zamyslel nad ambicióznym projektom napísania kompletných dejín Číny, ale v čase svojej smrti mal hotové len prípravné náčrty. Po tom, ako zdedil otcovu pozíciu dvorného historika na cisárskom dvore, bol odhodlaný splniť otcovo smrteľné želanie a zostaviť toto epické historické dielo. V roku 99 pred n. l. sa však mal stať obeťou aféry Li Ling za to, že sa vyjadril na obranu generála, ktorého obviňovali z neúspešnej kampane proti Xiongnuom. Keď mal na výber, či bude popravený, alebo vykastrovaný, vybral si druhú možnosť, aby mohol dokončiť svoje historické dielo. Hoci si ho všetci pamätajú pre Záznamy, zachované diela naznačujú, že bol aj nadaným básnikom a prozaikom a že sa zaslúžil o vytvorenie kalendára Taichu, ktorý bol oficiálne vyhlásený v roku 104 pred n. l.

Keďže jeho pozícia na cisárskom dvore bola „veľký historik“ (tàishǐ 太史, rôzne prekladané ako dvorný historik, pisár alebo astronóm

Sima Qian sa narodil v Xiayangu v Zuopingyi (v okolí dnešného Hanchengu, provincia Shaanxi). Narodil sa pravdepodobne okolo roku 145 pred n. l., hoci niektoré zdroje uvádzajú, že sa narodil okolo roku 135 pred n. l. Okolo roku 136 pred n. l. jeho otec Sima Tan dostal menovanie do funkcie „veľkého historika“ (tàishǐ 太史, alt. „veľký pisár“ alebo „veľký astrológ“). Pozícia veľkého historika bola relatívne nízko postavená a jeho hlavnou povinnosťou bolo formulovať ročný kalendár, určiť, ktoré dni sú rituálne priaznivé alebo nepriaznivé, a predložiť ho cisárovi pred Novým rokom. K ďalším povinnostiam veľkého historika patrilo cestovať s cisárom na dôležité rituály a zaznamenávať každodenné udalosti na dvore aj v krajine. Podľa jeho výpovede bol Sima vo veku desiatich rokov schopný „čítať staré spisy“ a bol považovaný za sľubného učenca. Sima vyrastal v konfuciánskom prostredí a svoju historickú prácu Sima vždy považoval za prejav konfuciánskej synovskej zbožnosti voči otcovi.

V roku 126 pred n. l., približne vo veku dvadsiatich rokov, začal Sima Qian rozsiahlu cestu po Číne v čase dynastie Han. Svoju cestu začal z cisárskeho hlavného mesta Čchang-an (neďaleko dnešného Si-anu), potom sa vydal na juh cez rieku Jang-c‘-ťiang do kráľovstva Changsha (dnešná provincia Hunan), kde navštívil miesto pri rieke Miluo, kde sa podľa tradície utopil básnik Qu Yuan z obdobia vojnových štátov. Potom sa vydal hľadať miesto pochovania legendárnych vládcov Yu na hore Kuaiji a Shun v pohorí Jiuyi (moderný okres Ningyuan, Hunan). Potom sa vydal na sever do Huaiyinu (moderný Huai’an, provincia Jiangsu), aby si pozrel hrob generála dynastie Han Xin, potom pokračoval na sever do Qufu, rodného mesta Konfucia, kde študoval rituály a ďalšie tradičné predmety.

Po svojich cestách bol Sima v roku 122 pred n. l. vybraný za palácového úradníka, ktorého úlohou bolo spolu s cisárom Wu kontrolovať rôzne časti krajiny. Sima sa oženil mladý a mal jednu dcéru. V roku 110 pred n. l., keď mal Sima Qian tridsaťpäť rokov, bol vyslaný na západ na vojenskú výpravu proti niektorým „barbarským“ kmeňom. V tom istom roku jeho otec ochorel v dôsledku utrpenia, že nebol pozvaný na cisársku obetu Feng. Tušil, že jeho čas sa kráti, a preto povolal svojho syna späť domov, aby prevzal začaté historické dielo. Sima Tan chcel nadviazať na Letopisy jari a jesene – prvú kroniku v dejinách čínskej literatúry. Zdá sa, že Sima Tan stihol pred smrťou zostaviť len náčrt diela. v predslove dokončenej Shiji sa nachádza krátka esej o šiestich filozofických školách, ktorá sa výslovne pripisuje Sima Tanovi. Inak existujú len fragmenty Shiji, o ktorých sa špekuluje, že ich autorom je Sima Tan, alebo sú založené na jeho poznámkach. Sima Qian, povzbudený inšpiráciou svojho otca, strávil väčšinu nasledujúceho desaťročia písaním a zostavovaním Záznamov veľkého historika a dokončil ich pred rokom 91 pred n. l., pravdepodobne okolo roku 94 pred n. l. Tri roky po smrti svojho otca prevzal Sima Qian otcovu predchádzajúcu pozíciu taishi. V roku 105 pred n. l. bol Sima medzi učencami vybranými na reformu kalendára. Ako vyšší cisársky úradník mal Sima tiež možnosť radiť cisárovi vo všeobecných štátnych záležitostiach.

Aféra Li Ling

V roku 99 pred n. l. sa Sima zaplietol do aféry Li Ling, keď boli Li Ling a Li Guangli, dvaja vojenskí dôstojníci, ktorí viedli kampaň proti Xiongnu na severe, porazení a zajatí. Cisár Wu pripísal porážku Li Lingovi a všetci vládni predstavitelia ho za ňu následne odsúdili. Sima bol jedinou osobou, ktorá obhajovala Li Linga, ktorý nikdy nebol jeho priateľom, ale ktorého si vážil. Cisár Wu si Simovu obhajobu Liho vysvetlil ako útok na jeho švagra Li Guangliho, ktorý tiež bojoval proti Xiongnuom bez väčšieho úspechu, a odsúdil Simu na smrť. V tom čase sa poprava mohla zmierniť buď peniazmi, alebo kastráciou. Keďže Sima nemal dostatok peňazí na odčinenie svojho „zločinu“, vybral si druhú možnosť a následne bol uvrhnutý do väzenia, kde vydržal tri roky. Svoju bolesť opísal takto: „Keď vidíš žalárnika, ponížene sa dotkneš čelom zeme. Už pri pohľade na jeho podriadených sa vás zmocní hrôza… Takáto potupa sa nikdy nedá zotrieť.“ Sima nazval svoju kastráciu „najhorším zo všetkých trestov“.

V roku 96 pred Kr. sa Sima po prepustení z väzenia rozhodol žiť ďalej ako palácový eunuch, aby dokončil svoje dejiny, namiesto toho, aby spáchal samovraždu, ako sa očakávalo od učenca, ktorý bol zneuctený kastráciou. Ako sám Sima Qian vysvetlil vo svojom liste Ren Anovi:

且夫臧獲婢妾猶能引決，況若僕之不得已乎。所以隱忍苟活，函糞土之中而不辭者，恨私心有所不盡，鄙沒世而文采不表於後也。古者富貴而名摩滅，不可勝記，唯俶儻非常之人稱焉。 Ak aj ten najnižší otrok a slúžka z radov nevoľníkov dokáže zniesť samovraždu, prečo by človek ako ja nemohol urobiť to, čo treba? Ale dôvod, prečo som neodmietol znášať tieto neduhy a ďalej som žil, prebýval v ničote a potupe bez toho, aby som si vzal dovolenku, je ten, že ma mrzí, že mám v srdci veci, ktoré som nedokázal naplno vyjadriť, a hanbím sa pri pomyslení, že po mojom odchode sa o mojich spisoch nedozvedia potomkovia. Príliš veľa je mužov z dávnych čias, ktorí boli bohatí a vznešení a ktorých mená zatiaľ zanikli. Len tí, ktorí boli majstri a istí, skutočne výnimoční muži, sú stále pripomínaní. … 僕竊不遜，近自託於無能之辭，網羅天下放失舊聞，考之行事，綜其終始，稽其成敗興壞之理 … 凡百三十篇，亦欲以究天人之際，通古今之變，成一家之言。草創未就，適會此禍，惜其不成，是以就極刑而無慍色。僕誠已著此書，藏諸名山，傳之其人通邑大都，則僕償前辱之責，雖萬被戮，豈有悔哉！ Aj ja som sa odvážil nebyť skromný, ale zveril som sa do svojich zbytočných spisov. Zozbieral som a zhromaždil staré tradície sveta, ktoré boli roztrúsené a stratené. V stotridsiatich kapitolách som skúmal činy a udalosti minulosti a skúmal princípy, ktoré stáli za ich úspechom a neúspechom, za ich vzostupom a úpadkom. Chcel som preskúmať všetko, čo sa týka neba a človeka, preniknúť do zmien minulosti a prítomnosti a všetko dokončiť ako dielo jednej rodiny. No skôr než som dokončil hrubý rukopis, postihla ma táto pohroma. Práve preto, že som ľutoval, že som ho nedokončil, podrobil som sa krajnému trestu bez zloby. Keď toto dielo skutočne dokončím, uložím ho do Slávnej hory. Ak bude môcť byť odovzdané ľuďom, ktorí ho ocenia, a prenikne do dedín a veľkých miest, tak hoci by som mal utrpieť tisíce zmrzačení, akú ľútosť by som mal mať?

Neskoršie roky a smrť

Po prepustení z väzenia v roku 97

List Ren Anovi napísal Sima Qian ako odpoveď Ren Anovi na jeho účasť v povstaní korunného princa Liu Ju v roku 91 pred n. l. Je to posledná zmienka o Simovi Qianovi v dobových dokumentoch. List je odpoveďou na stratený list, ktorý Ren An adresoval Simovi Qianovi a v ktorom možno žiadal Simu Qiana, aby sa za neho prihovoril, keďže Ren Anovi hrozila poprava za obvinenia z oportunizmu a nejednoznačnej lojality voči cisárovi počas povstania. Sima Qian vo svojej odpovedi uviedol, že je zmrzačený muž bez vplyvu na dvore. Niektorí neskorší historici tvrdili, že Sima Qian sa sám zaplietol do povstania v dôsledku svojho priateľstva s Ren Anom a bol popravený v rámci čistky prívržencov korunného princa na dvore; najstarší doložený záznam tejto správy však pochádza zo 4. storočia. Okrem toho sa tiež poukázalo na to, že Sima Qian by sa zdráhal poskytnúť Ren Anovi podstatnú pomoc vzhľadom na vážne dôsledky, ktoré utrpel za podporu generála Li Linga, ako aj na to, že Ren An počas aféry Li Ling nekonal v jeho prospech. Hoci existuje mnoho teórií o presnom datovaní, ako aj o skutočnej povahe a účele listu Ren Anovi, jeden z bežných výkladov naznačuje, že list sčasti ticho vyjadruje odmietnutie zohrávať aktívnu úlohu pri zabezpečovaní nižšieho trestu pre Ren An.

Učenec Wang Guowei zo začiatku 20. storočia uviedol, že neexistujú žiadne spoľahlivé záznamy o tom, kedy Sima Qian zomrel. On a väčšina moderných historikov sa domnievajú, že Sima Qian strávil svoje posledné dni ako učenec v ústraní (yǐnshì) po odchode z chanského dvora a možno zomrel približne v tom istom čase ako cisár Wu v roku 87

Formát

Hoci sa štýl a forma čínskych historických spisov v priebehu vekov menili, Záznamy veľkého historika (Shiji) odvtedy určovali kvalitu a štýl. Pred Simom sa dejiny písali ako určité udalosti alebo určité obdobia dejín štátov; jeho myšlienka všeobecných dejín ovplyvnila neskorších historiografov, ako boli Zheng Qiao (鄭樵) pri písaní Tongzhi a Sima Guang pri písaní Zizhi Tongjian. Čínska historická forma dejín dynastií, alebo džizhuanti dejiny dynastií, bola kodifikovaná v druhej dynastickej histórii Ban Guovou Knihou Han, ale historici považujú za svoj vzor práve Simovo dielo, ktoré stojí ako „oficiálny formát“ dejín Číny. Shiji obsahuje 130 kapitol pozostávajúcich z pol milióna znakov.

Formát jizhuanti sa vzťahuje na usporiadanie diela do kapitol benji (本紀) alebo „základných letopisov“, ktoré obsahujú životopisy panovníkov („synov nebies“) usporiadané podľa dynastií, a kapitol liezhuan (列傳) alebo „usporiadaných životopisov“, ktoré obsahujú životopisy vplyvných nešľachticov, niekedy ide o jednu významnú osobu, ale často o dve alebo viac osôb, ktoré podľa Sima Qiana zohrali v dejinách podobne dôležitú úlohu. Okrem týchto rovnomenných kategórií existujú kapitoly spadajúce do kategórií biao (表) alebo „tabuľky“, obsahujúce grafické chronológie kráľovských a šľachtických rodov, a shu (書) alebo „pojednania“, pozostávajúce z esejí poskytujúcich historický pohľad na rôzne témy, ako je hudba, rituály alebo ekonomika. Najdôležitejšie sú kapitoly shijia (世家) alebo „rodové kroniky“, ktoré dokumentujú dôležité udalosti v dejinách panovníkov jednotlivých kvázi nezávislých štátov dynastie Zhou (pôvodne slúžiacich ako vazali kráľov Zhou), ako aj dejiny súčasných šľachtických rodov založených počas dynastie Han.

Celkovo záznamy pozostávajú z 12 základných análov, 10 tabuliek, 8 traktátov, 30 rodových kroník a 70 usporiadaných životopisov. Posledný z Usporiadaných životopisov je poviedkový. V tejto záverečnej kapitole je podrobne opísané pozadie vzniku a zostavovania Šidži a sú v nej uvedené stručné zdôvodnenia zaradenia hlavných tém, udalostí a osôb do diela. Súčasťou pozadia je aj stručný náčrt histórie rodu Sima od legendárnych čias až po jeho otca Sima Tana. Podrobne opisuje aj smrteľné slová Sima Tana, v ktorých so slzami v očiach nabádal autora, aby zostavil toto dielo, a obsahuje životopisný náčrt samotného autora. Predslov sa končí autoreferenčným opisom predslovu ako 70. a poslednej z kapitol Usporiadaných životopisov.

Vplyvy a ovplyvnené diela

Sima bol výrazne ovplyvnený Konfuciovými Letopismi jari a jesene, ktoré sú na prvý pohľad stručnou chronológiou udalostí z obdobia vlády dvanástich vojvodcov Lu v rokoch 722 až 484 pred n. l. Mnohí čínski učenci považovali a stále považujú spôsob, akým Konfucius usporiadal svoju chronológiu, za ideálny príklad toho, ako by sa mali písať dejiny, najmä pokiaľ ide o to, čo sa rozhodol zahrnúť a vylúčiť; a jeho výber slov ako označenie morálnych súdov V tomto svetle sú Letopisy jari a jesene morálnym návodom na správny spôsob života. Sima sám zastával tento názor, ako vysvetlil:

夫春秋 … 別嫌疑，明是非，定猶豫，善善惡惡，賢賢賤不肖，存亡國，繼絕世，補敝起廢。 Rozlišuje to, čo je podozrivé a pochybné, objasňuje správne a nesprávne a rieši body, ktoré sú neisté. Dobré nazýva dobrým a zlé zlým, ctí hodných a odsudzuje nehodných. Zachováva stratené stavy a obnovuje hynúcu rodinu. Vynáša na svetlo, čo bolo zanedbané, a obnovuje, čo bolo opustené.

Sima považoval Šidži za súčasť tej istej tradície, ako vysvetlil v úvode 61. kapitoly Šidži, kde napísal:

或曰：天道無親，常與善人。若伯夷、叔齊，可謂善人者非邪。積仁絜行如此而餓死。… 盜蹠日殺不辜，肝人之肉 … 竟以壽終。是遵何德哉。 … 余甚惑焉，儻所謂天道，是邪非邪。 Niektorí ľudia hovoria: „Je to spôsob, akým nebesá bez rozdielu osôb udržiavajú dobro v neustálom zásobovaní.“ Môţeme teda povedať, ţe Boyi a Shuqi boli dobrí ľudia, alebo nie? Držali sa spravodlivosti a boli čistí vo svojich skutkoch, a predsa zomreli hladom… Lupič Zhi deň čo deň zabíjal nevinných ľudí a robil z ich mäsa mäsitú kašu … Nakoniec sa však dožil vysokého veku. Za akú cnosť si to zaslúžil? … Nachádzam sa vo veľkých rozpakoch. Je táto takzvaná „cesta nebies“ správna alebo nesprávna?

Aby vyriešil tento teodický problém, Sima tvrdil, že hoci zlí môžu mať úspech a dobrí môžu trpieť počas svojich životov, je to práve historik, ktorý zabezpečí, že dobro nakoniec zvíťazí. Pre Simu nebolo písanie histórie len antikvárnou snahou, ale skôr životne dôležitou morálnou úlohou, keďže historik „zachováva pamäť“, a tým zabezpečuje konečné víťazstvo dobra nad zlom. V tomto zmysle Sima napísal:

蘇秦兄弟三人，皆游說諸侯以顯名，其術長於權變。而蘇秦被反閒以死，天下共笑之，諱學其術。 … 夫蘇秦起閭閻，連六國從親，此其智有過人者。吾故列其行事，次其時序，毋令獨蒙惡聲焉。 Su Qin a jeho dvaja bratia sa preslávili medzi feudálnymi pánmi ako potulní stratégovia. Ich politika kládla veľký dôraz na úskoky a presuny moci. Keďže však Su Qin zomrel zradcovskou smrťou, svet sa mu svorne vysmieval a nerád študoval jeho politiku … Su Qin povstal z najpokornejších začiatkov, aby viedol Šesť štátov vo Vertikálnej aliancii, a to je dôkaz, že disponoval inteligenciou prevyšujúcou bežného človeka. Z tohto dôvodu som predložil tento opis jeho činov a usporiadal ich v správnom chronologickom poradí, aby navždy netrpel zlou povesťou a nebol známy pre nič iné.

Takýto moralizujúci prístup k dejinám, keď historik vysoko vedie dobro a zlo, aby poskytol poučenie pre súčasnosť, by mohol byť pre historika nebezpečný, pretože by mohol na historika uvaliť hnev štátu, ako sa to stalo samotnému Simovi. Historik preto musel postupovať opatrne a svoje úsudky často vyjadroval okľukou, aby oklamal cenzora.

Samotný Sima v závere 110. kapitoly Shiji vyhlásil, že píše v súlade s touto tradíciou, keď uviedol:

孔氏著春秋，隱桓之閒則章，至定哀之際則微，為其切當世之文而罔褒，忌諱之辭也。 Keď Konfucius písal Letopisy jari a jesene, veľmi otvorene sa venoval obdobiu vlády Yin a Huan, prvých vojvodcov Lu; keď však prišiel k neskoršiemu obdobiu vojvodcov Ding a Ai, jeho písanie bolo oveľa skrytejšie. Keďže v poslednom prípade písal o svojich vlastných časoch, nevyjadroval svoje súdy otvorene, ale používal jemný a obozretný jazyk.

Vzhľadom na to by sme nemali všetko, čo Sima napísal, chápať ako didaktické morálne ponaučenie. Viacerí historici však naznačili, že niektoré časti Šidži, napríklad to, kam Sima umiestnil časť o používaní nepriamej kritiky Konfuciom v časti knihy venovanej „barbarom“ zo Sin-nu, môžu naznačovať jeho nesúhlas so zahraničnou politikou cisára Wu.

Pri písaní Shiji Sima inicioval nový štýl písania tým, že predstavil históriu v sérii životopisov. Jeho dielo obsahuje viac ako 130 kapitol – nie v historickom poradí, ale rozdelených do jednotlivých tém vrátane kroník, letopisov a pojednaní o hudbe, obradoch, kalendároch, náboženstve, ekonomike a rozsiahlych životopisoch. Simovo dielo ovplyvnilo štýl písania aj iných dejín mimo Číny, napríklad dejín Goryeo (Kórea) Samguk sagi. Sima si osvojil novú metódu pri triedení historických údajov a nový prístup k písaniu historických záznamov. Na začiatku Šidži sa Sima vyhlásil za nasledovníka Konfuciovho prístupu v Analektikách, podľa ktorého „počúval veľa, ale to, čo je pochybné, nechal bokom a o ostatnom hovoril s náležitou opatrnosťou“. V súlade s týmito prísnymi analytickými metódami Sima vyhlásil, že nebude písať o obdobiach dejín, o ktorých nie je dostatok dokumentov. Sima preto napísal, že „veky pred dynastiou Ch’in sú príliš vzdialené a materiál o nich je príliš skromný, aby sme ich tu mohli podrobne opísať“. Rovnako Sima odmietol opisy v tradičných záznamoch, ktoré boli „smiešne“, ako napríklad tvrdenie, že princ Tan mohol pomocou mágie spôsobiť, že z oblakov pršalo obilie a koňom narástli rohy. Sima neustále porovnával správy nájdené v rukopisoch s tým, čo považoval za spoľahlivé zdroje, ako sú konfuciánske klasiky, napríklad Kniha ódy, Kniha dejín, Kniha obradov, Kniha hudby, Kniha zmien a Letopisy jari a jesene. Keď Sima narazil na príbeh, ktorý sa nedal porovnať s konfuciánskymi klasikmi, systematicky porovnával informácie s inými dokumentmi. Sima uviedol najmenej 75 kníh, ktoré použil na krížovú kontrolu. Okrem toho sa Sima často pýtal ľudí na historické udalosti, ktoré zažili. Sima po jednej zo svojich ciest po Číne spomínal, že: „Keď som mal príležitosť prejsť cez Feng a Bej-jie, vypytoval som sa starších ľudí, ktorí sa o tom mieste zaujímali, navštívil som starý dom Siao Che, Cchao Cana, Fan Kuaia a Siou Jinga a dozvedel som sa veľa o prvých dňoch. Ako veľmi sa to líšilo od príbehov, ktoré človek počul!“ Odrážajúc tradičnú čínsku úctu k veku, Sima uviedol, že uprednostňoval rozhovory so staršími ľuďmi, pretože veril, že práve oni mu s najväčšou pravdepodobnosťou poskytnú správne a pravdivé informácie o tom, čo sa stalo v minulosti. Počas jednej z týchto ciest Sima spomenul, že ho premohli emócie, keď uvidel Konfuciov koč spolu s jeho oblečením a rôznymi inými osobnými predmetmi, ktoré patrili Konfuciovi.

Inovácie a jedinečné funkcie

Napriek tomu, že Sima mal veľmi veľké dlhy voči konfuciánskej tradícii, bol inovátorom v štyroch smeroch. Po prvé, Sima sa vo svojom diele zaoberal dejinami známeho sveta. Predchádzajúci čínski historici sa zameriavali len na jednu dynastiu a

Sima tiež otvoril novú cestu tým, že použil viac zdrojov, ako napríklad rozhovory so svedkami, návštevy miest, kde sa stali historické udalosti, a skúmanie dokumentov z rôznych regiónov a

Keď Sima umiestňoval svojich poddaných, bol to často jeho spôsob, ako vyjadriť nepriamo morálne súdy. Cisárovná Lü a Siang Jü boli efektívnymi vládcami Číny počas vlády Chuejovcov z dynastie Chan, resp. Ťiovcov z dynastie Chu, preto Sima umiestnil ich životy do základných kroník. Podobne aj Konfucia zaradil skôr do štvrtej časti ako do piatej, kam správne patril, aby tak poukázal na jeho významnú cnosť. Štruktúra Shiji umožnila Simovi rozprávať tie isté príbehy rôznymi spôsobmi, čo mu umožnilo vynášať morálne súdy. Napríklad v časti základných letopisov je cisár Gaozu vykreslený ako dobrý vodca, zatiaľ čo v časti, ktorá sa zaoberá jeho rivalom Xiang Yuom, je cisár vykreslený nelichotivo. Podobne kapitola o Xiangovi ho predstavuje v priaznivom svetle, zatiaľ čo kapitola o Gaozuovi ho vykresľuje v temnejších farbách. Na konci väčšiny kapitol Sima zvyčajne napísal komentár, v ktorom hodnotil, ako jednotlivec žil podľa tradičných čínskych hodnôt, ako je synovská zbožnosť, pokora, sebadisciplína, tvrdá práca a starostlivosť o menej šťastných. Sima analyzoval záznamy a vytriedil tie, ktoré mohli slúžiť účelu Shiji. Jeho zámerom bolo odhaliť zákonitosti a princípy vývoja ľudských dejín. Sima po prvýkrát v čínskych dejinách zdôraznil aj úlohu jednotlivých ľudí pri ovplyvňovaní historického vývoja Číny a svoje historické vnímanie, že krajina nemôže uniknúť osudu rastu a úpadku.

Na rozdiel od Knihy Han, ktorá bola napísaná pod dohľadom cisárskej dynastie, bola Šidži súkromne napísanou históriou, pretože odmietol napísať Šidži ako oficiálnu históriu, ktorá by sa týkala len vysokopostavených osôb. Dielo zahŕňa aj ľudí z nižších vrstiev, a preto sa považuje za „pravdivý záznam“ o temnejšej stránke dynastie. V Šimových časoch sa literatúra a história nepovažovali za oddelené disciplíny ako v súčasnosti a Šima napísal svoje opus magnum veľmi literárnym štýlom, pričom vo veľkej miere využíval iróniu, sarkazmus, komparáciu udalostí, charakterizáciu, priamu reč a vymyslené reči, čo viedlo americkú historičku Jennifer Jayovú k tomu, že niektoré časti Šidži opísala tak, že sa čítajú skôr ako historický román než historické dielo. Sima napríklad rozpráva príbeh čínskeho eunucha menom Zhonghang Yue, ktorý sa stal poradcom kráľov Xiongnu. Sima uvádza dlhý dialóg medzi Zhonghangom a vyslancom vyslaným čínskym cisárom Wenom, počas ktorého vyslanec znevažuje Xiongnuov ako „divochov“, ktorých zvyky sú barbarské, zatiaľ čo Zhonghang obhajuje zvyky Xiongnuov ako oprávnené a

Sima bol často kritizovaný za „historizovanie“ mýtov a legiend, keďže mýtickým a legendárnym postavám z dávnej čínskej histórie priraďoval dátumy spolu s podozrivo presnými genealógiami popredných rodov v priebehu niekoľkých tisícročí (vrátane jeho vlastnej, v ktorej sleduje pôvod rodu Sima od legendárnych cisárov v dávnej minulosti). Archeologické objavy v posledných desaťročiach však potvrdili niektoré aspekty Shiji a naznačili, že aj keď časti Shiji, ktoré sa týkajú dávnej minulosti, nie sú úplne pravdivé, Sima aspoň zapísal to, čo považoval za pravdivé. Archeologické nálezy potvrdili najmä základnú presnosť Shiji vrátane vládnutia a umiestnenia hrobiek starovekých vládcov.

Šimova Šidži je uznávaná ako vzor životopisnej literatúry s vysokou literárnou hodnotou a dodnes slúži ako učebnica pre štúdium klasickej čínštiny. Šimove diela mali vplyv na čínske písomníctvo a slúžili ako ideálne vzory pre rôzne typy prózy v rámci neoklasického („renesančného“ 复古) hnutia v období Tchang-sung. Veľké využitie charakterizácie postáv a zápletky ovplyvnilo aj beletristické písanie vrátane klasických poviedok stredného a neskorého stredoveku (Tchang-ming), ako aj ľudového románu neskorého cisárskeho obdobia. Sima mal obrovský vplyv na historiografiu nielen v Číne, ale aj v Japonsku a Kórei. Šidži sa ešte niekoľko storočí potom považoval za najväčšiu historickú knihu napísanú v Ázii. Sima je v anglicky hovoriacom svete málo známy, pretože úplný preklad Shiji do angličtiny ešte nebol dokončený.

Jeho vplyv vyplýval najmä z týchto prvkov jeho písania: zručné vykreslenie historických postáv pomocou detailov ich reči, rozhovorov a činov, inovatívne používanie neformálneho, humorného a rozmanitého jazyka a jednoduchosť a stručnosť jeho štýlu. Dokonca aj literárny kritik 20. storočia Lu Xun vo svojom Náčrte čínskych literárnych dejín (漢文學史綱要) považoval Shiji za „najdokonalejšiu pieseň historikov, „Li Sao“ bez rýmu“ (史家之絶唱，無韻之離騷).

Iné literárne diela

Simaov slávny list priateľovi Ren Anovi o jeho utrpení počas aféry Li Ling a o jeho vytrvalosti pri písaní Shiji sa dnes považuje za veľmi obdivovaný príklad literárneho štýlu prózy, ktorý sa v Číne dodnes hojne študuje. List Ren Anovi obsahuje citát: „Ľudia mali vždy len jednu smrť. Pre niektorých je ťažká ako hora Tai, pre iných je bezvýznamná ako husacie pierko. Rozdiel je v tom, na čo ju používajú.“ (人固有一死，或重于泰山，或輕于鴻毛，用之所趨異也。) Tento citát sa stal jedným z najznámejších v celej čínskej literatúre. V modernej dobe predseda Mao parafrázoval tento citát v prejave, v ktorom vzdal hold padlému vojakovi PLA.

Sima Qian napísal osem rapsódií (fu), ktoré sú uvedené v bibliografickom spracovaní Knihy Han. Všetky okrem jednej, „Rapsódie v náreku pre pánov, ktorí sa nestretávajú so svojím časom“ (士不遇賦), sa stratili a ani zachovaný exemplár pravdepodobne nie je úplný.

Sima aj jeho otec slúžili ako taishi (太史) bývalej dynastie Han, čo bola funkcia historika, dvorného pisára, kalendára a dvorného astronóma.

Pred zostavením Shiji sa Sima Qian podieľal na vytvorení kalendára Taichu z roku 104 pred n. l. 太初暦 (太初 sa stal novým názvom éry cisára Wu a znamená „najvyšší začiatok“), ktorý bol modifikáciou kalendára Qin. Ide o prvý čínsky kalendár, ktorého úplný spôsob výpočtu (暦法) sa zachoval.

Na jeho počesť je pomenovaná menšia planéta „12620 Simaqian“.

Sima Qian je synom dvorného astrológa (太史令) Sima Tan, ktorý je potomkom čchinského generála Sima Cuo (司馬錯), veliteľa čchinskej armády pri dobývaní Ba a Shu.

Pred kastráciou mal Sima Qian dvoch synov a dcéru. Zatiaľ čo o jeho synoch je zaznamenaných len málo údajov, jeho dcéra sa neskôr vydala za Jang Čanga (楊敞) a mala synov Jang Čung (楊忠) a Jang Jün (楊惲). Práve Yang Yun ukryl veľké dielo svojho starého otca a rozhodol sa ho zverejniť počas vlády cisára Xuana.

Nepodložení potomkovia

Podľa miestnej legendy mal Sima Qian dvoch synov, staršieho menom Sima Lin (司馬臨) a mladšieho menom Sima Guan (司馬觀), ktorí počas aféry Li Ling utiekli z hlavného mesta do dediny Xu (徐村) v dnešnej provincii Šan-si, pretože sa obávali, že sa stanú obeťami rodinného vyvražďovania. Zmenili si priezviská na Tong (同 = 丨+ 司) a Feng (馮 = 仌 + 馬), aby skryli svoj pôvod a zároveň naďalej tajne prinášali obete predkom Sima. Ľudia žijúci v dedine s priezviskami Feng a Tong majú dodnes zakázané uzatvárať manželstvá z dôvodu, že by išlo o incestný vzťah.

Podľa Knihy Han Wang Mang vyslal výpravu, aby vyhľadala a nobilitovala mužského potomka Sima Qiana ako 史通子 („Vikomt historického majstrovstva“), hoci nie je zaznamenané, kto tento šľachtický titul získal. Stéla z obdobia dynastie Qing 重修太史廟記 (Záznamy o obnove chrámu Veľkého historika) postavená v neďalekom okresnom meste Han (韓城) tvrdí, že titul bol udelený vnukovi Sima Lina.

Zdroje

Zdroje

1. Sima Qian
2. S’-ma Čchien
3. ^ Sun Bin’s Art of War is distinct from the work of the same title by Sun Zi (Sun Tsu), although Sun Bin is said to be a descendant of Sun Zi.
4. „…most systematically presented in The Grand Scribe’s Records written by Sima Qian (c. 145–86 BC) in the Western Han Dynasty“ Early China – A Social and Cultural History, page 48, Cambridge University Press.
5. «Sima Qian | Chinese historian and scientist». Encyclopedia Britannica (en inglés). Consultado el 20 de mayo de 2021.
6. I. Sui-yuen Sun, T. R. Martin y M. Berti (2008). «Sima Qian. Uomini e storie dell’antica Cina» (resumen) (en italiano). Archivado desde el original el 23 de septiembre de 2015. Consultado el 6 de diciembre de 2010.
7. Márquez, Por Jaime (22 de marzo de 2013). «Sima Qian, el primer gran historiador de China». Sobre China. Consultado el 20 de mayo de 2021.
8. «Historiadores antiguos: Sima Qian». Historiadores antiguos: Sima Qian. 13 de enero de 2020. Consultado el 20 de mayo de 2021.
9. «Castración o muerte: el dilema del gran historiador chino». BBC News Mundo. 8 de octubre de 2012. Consultado el 20 de mayo de 2021.
10. ^ Nell’onomastica cinese il cognome precede il nome. „Sima“ è il cognome.
11. ^ Kai Vogelsang, Cina. Una storia millenaria, traduzione di Umberto Colla, Giulio Einaudi Editore, p. 124, ISBN 978-88-06-21718-1.
12. ^ Burton Watson, Ssu Ma Ch’ien Grand Historian Of China, pagina 47, capitolo The Biography of Ssu Ma Ch’ien; https://archive.org/stream/ssumachiengrandh012602mbp#page/n61/mode/2up; editore Columbia University Press; anno 1958
13. ^ Burton Watson, Ssu Ma Ch’ien Grand Historian Of China, pagine 57-67, capitolo The Biography of Ssu Ma Ch’ien, Columbia University Press, 1958